Baltské more sa nachádza medzi Škandináviou, pobaltskými štátmi, Poľskom, Nemeckom a Ruskom a je potenciálnou križovatkou pre národy severnej Európy. Od začiatku vojny na Ukrajine tam zvláštnym spôsobom vzrástli obavy. Stretnutie z rôznych krajín, kde by sme sa modlili, uvažovali a komunikovali, pomôže vyjadriť odhodlanie mladého Európana prebudovať kontinent ako spoločný domov s budúcnosťou mieru.

Keď prosíte o prijatie, hovoríte tým, ktorí vás vítajú: „Dávam sa pod vašu ochranu a starostlivosť, dôverujem vám“ a hostitelia hovoria: „Nebojíme sa vás, sme tu pre vás. Chceme, aby ste sa u nás cítili ako doma!" Účastníkov privítajú cirkevné zbory všetkých denominácií a rodín. Estónsko od začiatku vojny prijalo viac ako 65 000 utečencov z Ukrajiny z celkového počtu 1,4 milióna ľudí, čo je najvyšší pomer ukrajinských utečencov na obyvateľa v krajine EÚ.

Spevácka revolúcia je názov pre postupný nenásilný proces, ktorý viedol k znovuobnoveniu estónskej nezávislosti v roku 1991. Spev bol vždy hlavnou zjednocujúcou silou pre Estóncov, kým prežili päťdesiat rokov sovietskej nadvlády. Estónsko vstúpilo do EÚ v roku 2004. Jeho územie má rozlohu 45 228 kilometrov štvorcových. S Ruskom má spoločnú 294 km dlhú hranicu. 26% Estóncov je slovanského pôvodu, väčšina z nich sú Rusi.

V roku 1990 sa vedúci predstavitelia Estónska rozhodli použiť pokročilé technológie na zjednodušenie života svojich občanov. Všetky interakcie medzi správami a občanmi boli digitalizované. Programovanie sa vyučuje vo veľmi mladom veku. Estónsky IT sektor predstavuje 4% celkovej pracovnej sily a sedem percent jeho HDP. Tento kontext nám pomôže zamyslieť sa nad tým, ako môžeme využívať AI, IT a ďalšie technológie založené na zdravej antropológii a etike, ktoré budujú osoby a komunity.

Estónsko bolo jedným z posledných kútov Európy, ktorý bol v 12. storočí pokresťančený. Odkedy sa Estónsko v 16. storočí pripojilo k reformácii, dnes má miestna kultúra korene v luteránskych a od 19. storočia aj v pravoslávnych tradíciách.

V súčasnosti v Estónsku 80% mladých ľudí deklaruje, že sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu. 70% estónskych mladých dospelých vyhlasuje, že sa nikdy nemodlia. Účasť na stretnutí v Talline bude príležitosťou hľadať Zmŕtvychvstalého Krista a vydať o ňom svedectvo. Ako boli ženy pri prázdnom hrobe pozvané, aby hľadali Ježiša, ktorý „je pred vami v Galilei“, nie sme dnes pozvaní opustiť naše zóny pohodlia a hľadať tých, ktorí žijú v duchu odpustenia, pokoja a spravodlivosti na predmestí cirkevných inštitúcií? V Tallinne sa stretneme a vypočujeme si ľudí nádeje, ktorí sa zaviazali slúžiť druhým, budovať solidaritu, robiť životy iných ľudí krásnymi...

Zažijeme jednotu všetkých pokrstených v rôznych kresťanských tradíciách. Rôzne cirkvi, ktoré zastupujú menšinu obyvateľstva, túžia hovoriť jedným hlasom a spolupracovať, aby boli vypočuté. Estónska rada cirkví združuje desať väčších denominácií a pozýva komunitu Taizé, aby pripravila stretnutie v Talline. Počas stretnutia sa napoludnie podelíme o modlitby rôznych tradícií v kostoloch v centre mesta.

Vzťahy medzi komunitou Taizé a estónskymi kresťanmi siahajú do 70. rokov 20. storočia, keď fínska poetka Anna-Maija Raittila-Nieminen navštevovala estónskych kresťanov a informovala ich o dianí v Taizé. V tých rokoch sa mladí Rusi v kontakte s Taizé mohli zúčastniť letných táborov organizovaných Luteránskym teologickým inštitútom v Talline. Mladí Estónci začali pravidelne navštevovať Taizé a zúčastňovať sa na európskych stretnutiach od roku 1989. V máji 1990 sa 250 mladých Estóncov zúčastnilo na severoeurópskom stretnutí, ktoré bolo Taizé pozvané zorganizovať do Linköpingu vo Švédsku.

Fotografia: Raigo Tõnisalu