Európske stretnutie mladých v Budapešti 2001

Pohostinnosť, tvár Boha

Ráno 28. decembra 2001 netrpezlivo čakali tisícky maďarských rodín na stretnutie s mladými ľuďmi, ktorých mali prijať na nasledujúcich päť dní. Podarí sa im prísť? Nespomalí ich fujavica vyčíňajúca v časti strednej Európy? Nebudú trvať colné formality neuveriteľne dlho? Ako sa vysporiadame s jazykovým problémom? Na dôvažok k týmto obavám, medzinárodná situácia nebola veľmi uspokojivá.

Nikdy nie je ľahké otvoriť dvere nejakému cudzincovi. Ako výsledok niekoľko mesačnej práce, stoviek a stoviek prípravných stretnutí nie iba v Budapešti, ale aj na mnohých miestach v okolí, bolo 180 farností rôznych vierovyznaní schopných pripraviť príjem. Niektoré boli od hlavného mesta vzdialené hodinu cesty, blízko pri slovenskej hranici. Takisto bolo prístupných mnoho škôl. A vďaka výzvam v maďarskom rádiu a televízii sa našli tisícky miest aj v rodinách, ktoré zvyčajne nechodia do kostola.

Tri tisíc mladých ľudí z celej Európy prišlo už 26. decembra, aby pripravili príjem na 28. Spravodajský program vo francúzskej televízii zdôrazňoval prekvapujúci zmysel pre službu, ktorý je medzi mladými stále živý. Vďaka tým, ktorí prišli skôr, bolo možné prijať 70 000 účastníkov stretnutia a modliť sa s nimi.

Kým väčšina iných národov bola prijímaná v školách po celom meste, Poliaci prišli na Výstavisko ešte pred tým, ako boli poslaní do svojich farností. Boli najpočetnejším z prítomných národov. Mnoho ľudí sa čuduje, prečo sa tak veľa mladých Poliakov každoročne zúčastňuje na týchto stretnutiach. Nezdá sa, že je to iba jednoduché zablesknutie: počas jesenných mesiacov dve sto prípravných stretnutí v Poľsku nerozdávalo iba informácie o stretnutí a ceste, ale ponúklo aj čas na modlitbu a spoločné zamyslenie sa. "Vo Wrocławi, bola pred tým, ako som odišla do Budapešti, každý deň v jednom kostole v meste modlitba s Taizé piesňami," povedala Alicia, študentka politológie.

Prišlo 4000 Rumunov, a práve toľko aj Talianov. Ukrajinci, nemecky hovoriaci mladí, Chorváti a Francúzi boli tiež dosť početní. Nikdy pred tým nebolo prítomných tak veľa ľudí z Balkánu, čím vzrástla aj prítomnosť pravoslávnych veriacich. Okolo 300 Portugalcov muselo odísť z domu už na Vianoce, aby prišli do Budapešti včas.

Pochybnosti a prekvapenia

Často napäté vzťahy medzi Rumunskom a Maďarskom vzbudili pochybnosti o prijatí Rumunov. Pochybnosti na oboch stranách hranice. Toto bolo najradostnejším prekvapením tejto "púte dôvery". Pre Rumunov: "Nikdy sme si ani nepredstavili, že budeme takto prijatí v Maďarsku!" Pre Maďarov: "Nikdy sme si neuvedomili, že by si nás Rumuni takto dokázali získať!" Jedna z hosťovských rodín už mala túto skúsenosť v roku 1991, počas prvého stretnutia v Budapešti. Na svoju prihlášku napísali: "Môžeme prijať štyri osoby, ale nie Rumunov, prosím." V deň stretnutia stáli pred ich dverami štyria Rumuni. Aby ste pochopili, čo sa dialo počas spoločných dní, stačí, ak si pozriete tohtoročnú prihlášku: "Štyri osoby, Rumuni, prosím!"

Mladý maďarský architekt napísal: "Plánoval som prijať v mojom byte štyri osoby. Nakoniec ich bolo šesť a štyria ďalší na obed 1. januára. Dôvera, ktorú som im preukázal, sa mi vrátila stonásobne. Je úžasné vidieť, ako to všetko nakoniec fungovalo. Mnohí ďalší by povedali to isté. Predtým som nebol v beznádeji, ale tie spoločne strávené dni istotne znovu posilnili moju nádej a snáď aj schopnosť pozerať sa do budúcnosti s dôverou. A viem, že je to práve kvôli dobrote a jednoduchosti tých, ktorých som stretol."

Skúsenosť mnohých ľudí bola podobná a odrážala to, čo už vedeli aj prví kresťania: poskytnutie pohostinnosti je, ako pre emmauzských učeníkov, objavovanie tváre Boha. Slovo "zázrak" malo na perách mnoho ľudí. "Dorozumievame sa bez rozprávania tým istým jazykom." Mladík z Budapešti s úsmevom povedal: "V Babylone Boh pomiešal jazyky, pretože ľudia konali proti nemu. V Budapešti nás naša spoločná túžba žiť Evanjelium spojila a umožnila nám dorozumieť sa."

"Na začiatku chaos..."

Najstarší katolícky týždenník v Maďarsku uverejnil článok člena farnosti, ktorá prijala 700 mladých ľudí: "Zo začiatku bolo všetko tak trochu chaotické. 28. decembra prišli takmer všetci naraz. Príjem si vyžiadal teda veľa času a nebolo to ľahké. Náš malý kostolík a čakáreň na stanici pripomínali vojnový film! Prijímací team pracoval dobre a naši hostia si zaslúžili ocenenie za trpezlivosť a pochopenie. Tisíce osôb nášho mesta objavili, že ponúknutie svojho času a na istú dobu zanechanie pokoja a kľudu svojich domovov nie je len skutkom dobroty, ale aj skúsenosť, pre ktorú sa to oplatí urobiť. V každej farnosti otvorili rodiny na niekoľko dní svoje domovy cudzincom a objavili, že sme bohatí. Sme spojení jeden s druhým viac, než si to uvedomujeme. 1. januára bol náš kostol tak plný, že kňazi sa len horko-ťažko dostali k oltáru. Tieto dni priniesli dôležitý odkaz: kresťanská viera je univerzálna. Maďari, Rumuni, Taliani, Japonci, Litovčania, Francúzi: všetci sme členmi jednej rodiny. Objavili sme, že každý z nás má jedinečný poklad, ale aj to, že tieto poklady môžeme zdieľať. Zdieľanie ich vôbec neurovnáva, ale pomáha im rásť. Takto sú ešte cennejšími a tým viac nám patria."

Pozdrav Kofiho Annana

Tento objav sa zhoduje s pozdravom, ktorý poslal účastníkom generálny sekretár OSN, Kofi Annan: "V čase, keď sa poniektorí snažia rozdeliť ľudskú rodinu je potešujúce vedieť, že tak veľa ľudí - z rôznych prostredí, národností a kultúr - je spojených spoločnou túžbou stretnúť sa a zdieľať." (Pozdrav pápeža Jána Pavla II a predstaviteľov ostatných cirkví pozri na strane "Pozdravy zaslané do Taizé".

Spojení Ukrajinci

Tri tisíc Ukrajincov malo počas stretnutia ten istý zážitok a počas ich cesty späť ešte prekvapivejším spôsobom: "Bol som zarazený, ako boli Ukrajinci v Budapešti zjednotení," píše jeden zo zodpovedných v skupine. "Bariéry, ktoré nás zvyčajne oddeľujú, padli. Prišli sme z rôznych cirkví a rôznych regiónov, ale jeden druhého sme chápali a cítili sa jednotní. Videli sme to aj na ceste domov, keď nás v Karpatách zastihla fujavica a nedovolila nám pokračovať v ceste. Skupiny z každého regiónu a z každej cirkvi sa zišli, aby si navzájom pomohli. Vedomí si vážneho problému rozdelenia sme boli vďační za dar, ktorý sme dostali v Budapešti."

Spoločná modlitba a tematické stretnutia

Na lepšiu orientáciu v Budapešti dostali účastníci mapy, na ktorých boli vyznačené názvy farností a hlavné miesta stretnutí. Električky, vlakové a metrové stanice boli úplne preplnené. Radosť mladých ľudí nútila okoloidúcich zastaviť sa a čudovať.

Na modlitby, na ktoré sa v čase obeda a večer zhromaždil tento obrovský zástup, boli pripravené dve haly na Výstavisku. Neboli dosť veľké. Hala ’A’ bola určite najväčšia, akú sme kedy použili na Európskom stretnutí Taizé. Dekorácia bola vkusná a taktná. Oranžová farba, nejaké ikony a Kristus (inšpirácia svätoštefanskou korunou, tak cennou pre dejiny Uhorska). Ikony Jána Krstiteľa a Márie, dvoch svedkov Božieho Vtelenia, vyjadrovali nádej, ktorá sa stala srdcom stretnutia v Budapešti.

V prvý večer spievalo len niekoľko po ceste unavených ľudí. Zmenilo sa to už 29. decembra, keď dávala maďarská televízia priamy prenos z modlitby. 30. a 31. decembra už spieval prakticky každý, dokonca aj po švédsky a poľsky. Otec Peter Varnai, mladý kaplán z budapeštianskej diecézy, napísal: "Tá modlitba je tak nádherná, že je priam nemožné predstaviť si pochmúrnu budúcnosť."

Krátka meditácia brata Rogera sa každý večer prekladala asi do dvadsiatich rôznych jazykov. Dokončievala list Miluj a vyjadruj to svojím životom, ktorý ráno používali účastníci na čas zdieľania. Aj biblické úvody, ktoré nasledovali po obedňajšej modlitbe, boli vytiahnuté z tohto listu: "Otvárať cesty dôvery", "Odhodlaj sa dať svoj život", "Túžba po Bohu oživuje našu dušu".

Modlitba okolo kríža, ktorá zakončievala večernú modlitbu, je vždy dojímavým okamžikom. Niektorí predstavení cirkví – katolíci, reformovaní, luteráni, pravoslávni – sa modlili spolu s bratmi, potom prichádzali ku krížu mladí ľudia, až kým sa na noc nezatvorili haly.

Ako môžeme dnes odovzdávať evanjeliovú nádej?

Po večernej modlitbe dostal túto otázku v tlačovom centre arcibiskup Eger, predseda Maďarskej biskupskej konferencie. Úprimnosť jeho odpovede bola prekvapujúca: "Máte odpoveď na túto otázku? Ja nie. Ale mojím jediným cieľom v tomto čase, ktorý mi ešte na zemi ostáva, je pokúsiť sa nájsť tú odpoveď." Kardinál Paskai, budapeštiansky arcibiskup, a ďalší biskupi prišli každý večer na rozhovor s prítomnými novinármi. Pekný spôsob nazerania na mladých a stretnutie ukázali katolícky biskup Balás (viď dole) a evanjelicky biskup a.v. Béla Harmati: "Ak budú mať mladí taký duchovný smäd, potom má Európa budúcnosť."

29. a 30. decembra sa konali tematické stretnutia. Posledný deň bol venovaný stretnutiam podľa krajín na tému: ako pokračovať doma po stretnutí? Niekoľko tematických stretnutí sa konalo na Výstavisku, ale ďalšie na miestach bohatých na symboliku, ktoré vyjadrovali vrelé maďarské prijatie a pozornosť stretnutiu časti vedúcich predstaviteľov národa (na jednej modlitbe sa zúčastnil aj maďarský prezident). Tematické stretnutia o Európe sa konali v maďarskom parlamente a viedol ich predseda Najvyššieho súdu.

Tvorivé kresťanstvo

Blízko haly ’A’ počúvali mladí Francúzi niekoho, kto čítal témy, aby si mohol každý vybrať na odpoludnie skupinku: "Hľadanie Boha v modlitbe; Duch Svätý: dych života, svedok pravdy, potešiteľ; Vytváranie Európskej rodiny: pohľad na Európu z Budapešti a z Moskvy; Ako reagovať, keď stojíme tvárou v tvár utrpeniu?; Násilie ovplyvňuje mladých: ako máme reagovať?; Univerzálne spoločenstvo v Kristovi: objav všetky dimenzie Cirkvi; Je možné odpustiť?; Božie volanie nás vyzýva k sebadarovaniu; Žiť jednoduchosť Blahoslavenstiev; Pretváranie veľkomiest na miesta, kde môžu žiť všetci; Čo môžem urobiť pre solidárnu ekonómiu?; Budapešť, most medzi Východom a Západom: objavovanie pamätného miesta v Maďarsku; Pravoslávne liturgické piesne: koncert mládežníckeho zboru z Nového Sadu. Podobne bol vyhradený priestor aj na ticho a osobnú modlitbu."

Čo majú všetky tieto témy spoločné? Snáď toto: volanie praktizovať tvorivé kresťanstvo a túžbu pripraviť mladých ľudí, aby neutekali pred výzvami našich spoločností, ale skôr kráčali smerom k nim a boli tam prítomní. Napríklad, mladí z Transylvánie spolu s kňazom, ktorí sa starajú o 300 detí z ulice a ktorí sú živými vzormi toho, že "aj málo ľudí s malými prostriedkami dokáže urobiť veľa".

Pohľad maďarského biskupa

Jedna z osobností maďarskej Cirkvi, ktorú obdivujú mladí, známa svojou úprimnosťou, ktorou si vyrábala počas komunistického obdobia problémy (za biskupa bol menovaný len po páde Berlínskeho múru), biskup Béla Balás z Kaposváru, je predsedom Komisie pre mladých pri Maďarskej biskupskej konferencii:

"Vždy musíme mladých povzbudzovať. Asi stovka prišla na stretnutie aj z mojej diecézy. Osobne som ich pripravil nie iba na silný duchovný zážitok, ale aj na možné problémy. V takom dave sa môžu stať mnohé veci. Chcel by som, aby mali zmysle pre humor a realitu vo svojom správaní sa k ľuďom a spoločnosti, ktorí nie sú nikdy dokonalí. Bola to chyba boľševikov, že si to neuvedomili; nebrali vážne dedičný hriech. Musíte vedieť ako sa vysporiadať s ťažkosťami a problémami.

Narodili sme sa filozoficky roztrhaní na konci stredoveku, potom sme sa v 16. storočí roztrhali nábožensky, neskôr prišli politické, vojenské a etnické rozdelenia. Príčina tohto trhania bola na jednej strane vo veľkej rôznosti intelektuálnych pohľadov, ale myslím si, že to bolo hlavne kvôli ochladeniu srdca. To je to, čo Taizé lieči. Taizé stretnutia sú liekom na zlá, ktorými trpí svet.

Nie sú tam intelektuálne debaty, ale v Taizé sa mladí ľudia dotýkajú sveta krásy, hudby, ticha, modlitby a priateľstva, a to je práve to, čo prispieva k zmiereniu sveta."

Printed from: http://www.taize.fr/sk_article228.html - 17 November 2019
Copyright © 2019 - Ateliers et Presses de Taizé, Taizé Community, 71250 France